City neprinútim milovať iného...
kedy mi má vánkom hladiť tvár,
tak ani dažďu neprikážem,
aby ma svojimi kvapkami bozkával.
City neprinútim milovať iného,
ja milujem Teba,
Teba jediného...
Ako myšlienky donútiť nemyslieť,
ako na spomienky nespomínať,
dá sa čas stratený vrátiť späť,
dá sa láska za kamennú tvár skrývať???
Nedá...
Nedá sa nič,
sama som na seba plietla,
plietla ostnatý samoty bič!
Môžem...
Môžem iba trpieť tíško,
môžem si slzami hladiť tvár,
iba v snoch si pri mne blízko,
Anjel mi Ťa každú noc posielal ako dar...
Musím...
Musím sa na šťastie iných prizerať,
musím sa ja svojho šťastia vzdať,
ono už svoju lásku má,
ostávam sama,
sama a zlomená...
Nechcem...
Nechcem viac vidieť Tvoje oči,
nechcem cítiť Tvoju blízkosť,
nech už mi Smrť do srdca vkročí,
už nechcem žiť,
už mám života dosť!!!
Komentáre