5Mirusik

Krvavý dážď...

Purpurová je nebeská obloha,

krvavým dažďom moje telo chladí,

bič ostnatý mi bol darom od Boha,

tŕnie mi telo jemne hladí.

Trápenie je pre mňa šťastím,

bolesť rutina,

život bol pre mňa dobrodružstvom krasnym,

teraz však ho od počatia preklínam.

Zúfalstvo sa ako had nenápadne ovíija,

dušu zbavuje bielych krídel,

pomaly mi srdiečko zabíja,

nenašiel sa nik, kto by mi pomohol,

kto by ma takto trpieť videl.

Oči mám krvou podliate,

telo mi zdobí samá rana,

spomienky sú už dávno prachom zaviate,

ja ostala som na svete úplne sama.

Zničený je život,

minulosť prekliata,

mňa určite žiadna,

žiadna budúnosť nečaká.

Pohĺtia telo večné plamene,

úsmev sa z tváre vytratí,

srdce ostnatým kolom je prerazené,

tĺkot sa doň už nikdy nevráti...