Napriek všetkému povedať životu áno...
Každý človek má svoje starosti, no nie každý ich rovnako rieši. Sú ľudia, ktorí sa kvôli dnes vari najakútnejšiemu problému – nedostatku peňazí – obesia, iní pre nešťastnú lásku vyskočia von z okna, a sú aj takí, ktorí kvôli zlej známke z matematiky podpália školu. Prípady tohto typu by som mohla vymenovávať ešte dlho..
Svojím činom tak neškodia len sebe, ale i priateľom, rodine a mnohokrát bohužiaľ aj nič netušiacim okoloidúcim. Veď pre človeka musí byť veľký šok a celoživotná psychická trauma, keď sa prechádza po parku a zrazu zbadá zo stromu visieť mŕtvolu so slučkou okolo krku. O tom by asi najlepšie vedeli rozprávať rušňovodiči. Dnes je totiž v móde hodiť sa pre nezhody so šéfom pod kolesá vlaku...
Je to však nutné? Nedá sa problémom predchádzať, a keď vzniknú, trpezlivo ich riešiť? Všetci máme predsa právo na život a ten si dokážu zobrať len psychicky labilní jedinci. Oni si sami vyberú vlastnú smrť, čo najrýchlejšiu, bezbolestnú. Ale aj tak...Predstavte si, že ležíte na koľajniciach a blíži sa k vám rýchlik. Neubrzdí, prejde vás, oddelí vám hlavu od tela. Poviete si: „Človek zomrie na mieste, necíti nič!“ ALE OPAK JE PRAVDOU!!! Mozog je schopný myslieť ešte sedem sekúnd po odtrhnutí od tela, teda VIE, že je odtrhnutý od tela!!! Znie to ako epizóda z vedecko-fantastického seriálu, no je to pravda. NA ČO môže samovrah v takejto chvíli POMÝŠĽAŤ??? A čo ak mu v tom okamihu rozum povie: „Ži ďalej! Smrť ti za to nestojí!“ Nuž, je neskoro...
Môže súdny človek vykonať čosi podobné? Dokázali by ste si vy vziať život len kvôli zlej finančnej situácii, či zlým známkam v škole??? JA NIE!!! Nestojí mi to za to! Veď ľudia sú zhmotnenie života, kým problém je iba čosi imateriálne, nedá sa chytiť! Má teda zmysel pre niečo, čo ani nevidíme, zabiť sa, vyhnať dušu z masy, s ktorou sa príroda poriadne natrápila, kým ju dostala do dnešnej podoby? NIE! Nemá...Kto si vezme život sám, nie je nepriateľom ľudstva, ale sám seba. Avšak ten, kto si svoju zlosť plynúcu z útrap vylieva na iných, nie je hodný pomenovania ČLOVEK. To je verejný nepriateľ. Nepociťuje potrebu zamyslieť sa nad sebou, radšej vraždí, podpaľuje, ukladá bomby... Veď určite je jednoduchšie odstrániť „problémového“ ako odstrániť samotný problém! Tu zohráva dôležitú úlohu pomsta presne podľa pravidla: „Čo ty mne raz, ja ti vrátim desaťkrát!“ Keby sme sa ním riadili, nechcem si radšej ani len predstaviť, ako by to tu za pár hodín vyzeralo...
Našťastie, nie všetci riešia svoje starosti týmto spôsobom. Veľa ľudí zatne zuby a ide ďalej, iní celé dni preplačú, no aspoň sa im uľaví. Pochopili, že najväčšou útrapou bytia je bytie samotné a smrť nie je vykúpenie, lež prechod od problémov pozemských k problémom nadpozemským.Ďalšou skupinou sú tí, ktorí nemajú (samo)vražedné sklony, ale ani sa sami nedokážu upokojiť. V lepšom prípade im na to stačí čokoláda. Často však práve títo ľudia prepadajú alkoholu, fajčeniu, prostitúcii a drogám. A to je v konečnom dôsledku samovražda tiež! Pitie a poskytovanie sexuálnych služieb sa týka len ich samých, no drogy a fajčenie sa bezprostredne týkajú všetkých nás. Aj preto by sme sa mali zamyslieť nad tým, kam sa táto spoločnosť uberá a kam chceme, aby sa uberala.
Ako je možné, že v treťom tisícročí sa distribuujú zdraviu škodlivé látky??? Prečo ich vláda nezakáže??? Je nám to všetkým jasné, no neozve sa nik...Najmenej starostí majú v dnešnom svete mladí. Niektorí sa síce trápia pre známky v škole, či nezhody s rodičmi, ale najviac im všetkým záleží na láske. Milujú a zároveň chcú byť milovaní. V tomto veku je však veľmi ľahké sklamať sa. Vkus sa mení, a tým sa aj ideál krásy postupne tvaruje, dostáva nové, nerozmazané kontúry. Aj preto je medzi teenagermi toľko rozchodov, z čoho pramení i veľké množstvo zronených sŕdc. To ťažko prežívajú najmä dievčatá, ktorých psychika na také rany ešte nie je zrejme pripravená. Toho dôkazom je nespočetné množstvo príbehov, ktoré majú jeden a ten istý scenár: spoznanie sa, zaľúbenie sa, romantické prechádzky a... rozchod. Však človeku padne veľký kameň zo srdca, keď sa vyrozpráva...
No ani láska, peniaze, manželstvo či zamestnanie nie sú najväčšie problémy ľudskej mysle. Je tu ešte niečo horšie. Niečo, čo málokedy býva vítané, čosi, čoho sa aj iné živé tvory boja. SMRŤ. Hovorí sa: „Boj sa len vlastného strachu pred smrťou!“ Kto však povie túto vetu, zrejme ani len netuší, akú jazvu na duši spôsobí strata milovanej osoby. Bytie by akosi zrazu nemalo zmysel, človek začne uvažovať v úplne inom svetle: Prečo žijeme, keď AJ TAK MUSÍME ZOMRIEŤ??? Aký zmysel má naše trápenie na tomto svete, keď niekde inde jestvuje niečo lepšie? Lepšie ako svet plný násilia, smútku, bolesti a trápenia? Je dôležité neprepadnúť panike, pretože od takéhoto zmýšľania je len na skok k samovražde. Koniec-koncov, KTO CHCE, prekoná aj tento problém. Rany však ostanú. Tie vylieči len jeden lekár... Lekár, ktorý nevyžaduje kartu poistenca, chirurg, ktorý operuje bezbolestne... Je to lekár, lekár menom ČAS...
V prvom rade, TREBA CHCIEŤ... Chcieť bojovať. Kto nechce, bude sa trápiť, až kým sa nerozhodne to trápenie ukončiť, nie inak, ako smrťou. No... IBA CHCIEŤ NESTAČÍ!!! Musíme mať dobrých priateľov, priateľov schopných vžiť sa do pocitov iných, priateľov súcitiacich. Aj preto by sme sa mali obklopovať ľuďmi, ktorým dôverujeme a ktorých povahu dobre poznáme. Veď už len jedna-jediná nemiestna poznámka dokáže hojace sa rany znovu prehĺbiť, jazvy na duši zväčšiť a bôľ v srdci obnoviť. V tomto nám príroda ukrivdila! Na rozdiel od iných tvorov máme schopnosť komunikovať. Máme tisíce a tisíce slov, no ich zmysel nikdy určito nechápeme... Reč človeka odhaľuje, no zároveň ho i viac skrýva!!! Klam nikdy neoddelíme od pravdy! Zostáva nám len veriť, že všetci to so všetkými myslia dobre, a dúfať, že každý, kto to myslí s niekým zle, sa spamätá. Tak bude po všetkých problémoch...
No a už sa vynára starosť aj predo mnou: Ako ukončím túto esej? Porozmýšľam nad tým alebo radšej skočím z okna mojej izby??? Neprídem za vami so zbraňou v ruke, že kvôli vám mám hlavu úplne potopenú vo vode myšlienok???Ešte neviem... Vedzte ale, že v dobe, keď čítate toto moje malé dielko, si veselo kráčam svetom...:)
Komentáre