Vzostupy striedajú pády...
nič nemôžem,
všetko len musím!
Život mi plynie ako voda v rieke,
žijem,
no, sama sebe sa už hnusím!
Padám, nevládzem stáť,
som na hojdačke,
raz hore, potom dole,
života sa bojím,
a preto píšem si spomienky na svojom písacom stole.
V ústrety Smrti kráčam,
pretože neverím svojmu JA!
Neverím svojmu životu,
a teda kráčam k Diablovi do raja!
Môj život je kolotoč,
čo nestojí nemo,
bojím sa, že zastaví,
náhrobný kameň zdobený bude mojím menom!
Vzostupy striedajú pády,
priatelia, čo boli, už sú dávno preč,
ja padám z toľkej zrady,
už stratila som všetko,
stratila som aj reč...
Komentáre