Vlak zatratenia...
Smrť sa ku mne močiarom brodí,
Diablovi sa úsmev v tvári rodí,
do srdca tŕň ostrý sa zabodáva,
Satan túži, by som so životom skoncovala.
Ja nenašla som odpoveď,
odpoveď, ktorú som poznať chcela,
nemusela som dvakrát žiadať, prosiť,
či by si ma smrť nevzala.
Osud to však už zariadil,
smrť krutá si môj život vyžiadala,
do vlaku zatratenia ma posadil
a ja som sa ani na smer cesty nepýtala.
Na konci cesty ma už Diabol čakal,
lanom ostnatým mi hneď ruky spútal,
zatiaľ, čo na svete za mnou nik nežialil,
nik neplakal,
Diabol nad mojím životom hútal.
Srdce mi z hrude vytrhol,
do krvi nalial hadí jed,
mne nik už pomôcť nemohol,
veď kráčať životom nie je lízať med...
Komentáre