Stráca sa prosba...
Pomaly kráčam,
no nestíham vnímať svet,
čas tak rýchlo uteká,
už ani dnešného dňa dávno niet..
Čo bolo ráno,
stratilo sa nenávratne a ja čakám,
že usnem a skončí sa aj tento deň,
keď poberiem sa do ríše snov,
telo zahalí temnej noci tieň..
Mesiac svojím striebrom pohladí mi tvár a zaželá krásnu noc,
Anjel postráži každý môj sen,
keď ho zavolám, príde mi na pomoc..
Ja sa však nechcem prebudiť do ďalšieho rána,
nechcem viac po svete kráčať sama,
práve teraz chcem zastaviť ten neúprosný čas,
vo víre hluku stráca sa moja prosba,
nemí je môj hlas..
Chcem zastaviť kroky a obzrieť sa späť,
oprášiť stratené chvíle, ktorých už niet,
alebo snáď radšej zabudnúť???
Zahaliť spomienky pod čierny závoj,
ukryť trápenie a slzy do tmavej noci,
nech netrápia viac tvár i srdce tí slaní otroci..
Otroci smútku, keď so mnou nie si,
pýtam sa,
TY život môj, kde si???
Komentáre