5Mirusik

Život zakazuje žiť...

Ja padá, padám,

stále nižšie padám,

lebo krásnu, lebo večnú lásku hľadám.

Nechápem, prečo ja mám ďalej žiť,

prečo svetom kráčať,

mám po svete ísť,

keď nemá sa pre koho,

pre koho moje srdce rozbúšiť,

keď nemá pre koho v hrudi biť.

nechápem nikoho a nik nechápe mňa,

ostala som sama,

sama a opustená.

Boli sme dvaja,

no teraz každý kráča sám,

túlam sa bez Teba a samú seba nepoznám.

V srdci mám prázdno,

na spomienky, spomienky krásne už padá prach,

ja padla, padla som až na dno

a mám zo Smrti strach.

Život sa mi však smeje a zakazuje žiť,

dotyk chladu ma pri srdiečku hreje,

ja nemám, nemám sa kde skryť.

Smrť, smrť krutá si ma lapila

a už si ma aj berie,

na druhý svet, svet kde Diabol ma zkože zderie.

Ja bojím, bojím sa veľmi,

že priatelia sa stanú nepriateľmi,

že Život ma Smrti ponechá,

mňa priateľ osudu zanechá.

O mužovi, o ňom môžem len snívať,

v jeho srdci ja nikdy, nikdy nebudem prebývať.

To všetko,

všetko, čo rozprávam mi dušu trhá,

trápenie za trápením sa na moje srdce vrhá.

Ja už nevládzem, nevládzem ďalej rozprávať,

každé slovo mi srdce jazví,

keď myslím na život,

na život bez Teba,zdá sa mi byť neskutočne prázdny.

Rozlúčka so životom,

to je to posledné,

posledné, čo mi ostáva,

bude to naposledy,

čo sa život so mnou takto,

takto kruto zahrával...