Mama, mama...
Tíško volám, tíško prosím,
vo svojom srdiečku prosbu nosím.
Mama, daj mi voľnosť,
mama, daj mi krídla,
nenechávaj ma umrieť,
mama, dúfam, že si ma nezavrhla.
Ja o živôtik biedny žiadam,
veď som časťou Teba,
Tvoju lásku v srdci hľadám,
nechcem uletieť do hviezdnatého neba...
Mama, prečo ma chceš zabiť,
prečo ma vôbec nemáš rada,
prečo ma chceš zničiť,
prečo som v Tvojom živote iba vada???
Ty si ma nikdy nechcela,
ja skazila som Ti život,
keby si to bola vedela,
nehrala by si podľa planých nôt...
Už na svet prichádzam,
Tvoju slobodu tak zrádzam.
Preto hľadáš spôsob,
niekoho kto by sa ma zbavil,
by Ťa pocit samoty nikdy
nezaplavil ...
Nechcem,
aby telíčko mi roztrhali kliešte,
nechcem prísť o svoj život ešte.
Mne sa v Tvojom lone páči,
mne k životu iba Tvoja láska stačí.
Nezlom mi biele krídla,
mama, prosím nechaj ma žiť,
veď padla by si do Diablovho sídla,
keby si moje srdiečko nenechala biť.
Mama nezastav tlkot môjho srdiečka,
mama, počuj môj slabý hlások,
na Teba hľadia s prosbou očká,
mama neskriv mi na hlave vlások...
Mama, či vari žiadam až tak veľa,
ja len Tvoj úsmev,
Tvoju milú tvár vidieť by som chcela.
Hoc mlčky, ale s láskou chcem pri Tebe kráčať,
tak nechaj ma žiť, o to Ťa prosím,
mama, prosím, nechaj ma žiť.
Mama, či nechceš počuť to slovo z mojich úst,
Mama, prosím, na slobodu ma pusť.
Chcem s Tebou spoznávať úsmev, radosť, šťastie,
s Tebou chcem zistiť, kde láska sídli, kde láska rastie...
Mama, nechaj ma rásť,
mama ja viem, že žiť nie ja slasť,
no ver, že ja Ťa vždycky budem rada mať,
lebo si ma nechala žiť,
chcela si ma milovať.
Spolu zdoláme všetky prekážky,
spolu sa postavíme bolesti a smútku,
budem sledovať každý Tvoj krok,
ja milovať budem i Tvoje vrásky...
Mama, či to slovo pre Teba nič neznamená,
či si iba do seba zahľadená???
Mama, ja stále volám,
no Ty nepočuješ moje slová,
mama, len si povedz:
„Ja to zdolám, nepadnem zas a znova!“
Mama dvíham svoju rúčku,
čakám, že tiež podáš mi tú svoju,
no Ty otváraš dvere, siahaš na železnú kľučku,
rozhodnutím strašným ničíš dušu moju...
Vchádzaš do dverí,
bieloba všade vôkol žiari,
čaká na Teba pán v bielom plášti a ja stále dúfam, že ma nepopraví.
Na biely papier píšeš svoje meno,
rozsudok smrti už je potvrdený,
ja hľadím s úžasom,
hľadím na Teba nemo,
list môjho zatratenia bol už vystavený...
Stále neverím a búrim sa tomu,
stále hľadám výhovorku inú,
nemôžem uveriť, že došlo v Tebe k zlomu,
a tak moje posledné minútky plynú.
Mama, mama...
Kričím, ale márne,
hluk sveta prekričal moje volanie nemé,
neverím, mama, neverím,
že v Tvojom srdci sídli Diabolské plemä...
Uváž nad rozsudkom môjho zatratenia,
lebo potom už niet žiadneho navrátenia,
čo sa už začne, skončiť sa musí,
mama uváž, mne sa Tvoje rozhodnutie hnusí.
Mama, mama...
Skúšam znova i badám v tvojich očiach strach.
Mama, mama...
Chrlím zo seba slová, vari chceš ma premeniť v obyčajný prach???
Mama, čo Tvoj rozum pomútilo,
čo sa to s Tebou porobilo,
vari nepočuješ môj krik a plač,
mama, prečo si tak hazardný hráč???
Ani len slza sa Ti nespustila dolu tvárou,
ani ľútosť, ani bolesť Ti nevírili hlavou,
bola som len obyčajná záťaž,
ktorej si sa chcela rýchlo zbaviť.
Už som len minulosť, na ktorú chceš zabudnúť,
som iba spomienka, na ktorú si neradno spomenúť...
Mama, prečo si mi vzala život,
prečo si ma nemohla mať rada,
prečo si v živote hrala podľa falošných nôt,
prečo sa našla v Tvojom srdci zrada...
Mama, už mám biele rúcho,
navliekli mi ho v nebi,
lietam si už slobodne belasou oblohou,
mohla som však po zemi kráčať,
keby bolo keby...
V belasom nebíčku som si stále tú istú otázku kládla,
prečo práve MOJA MAMA až tak hlboko padla,
prečo zabila svoje vlastné dieťa,
to už nikdy,
nikdy moja duša nedozvie sa....
Komentáre